Spíkri & umelci

Spíkri

Haris Biskos / GR

Haris Biskos je architekt a urbanista, ktorý pôsobí v Aténach. Vo svojej práci odhaľuje súčasné ambície a možnosti urbanizmu prostredníctvom výskumu a akcie. Využíva Atény ako testovacie miesto pre inovácie s cieľom vyvinúť prototypy, ktoré riešia celý rad výziev, aktuálne sa objavujúcich v mestách, a pri ktoré dávajú do popredia potreby občanov a komunity. Touto prácou podporuje samosprávu pri formovaní verejných politík a rozvojových stratégií. Haris je medzinárodným mestským expertom, tiež spolupracuje s Európskou úniou a iniciatívou Urban Innovative Actions pri podpore realizácie mestského projektu Košice 2.0.

Vedie tím synAthina v Aténach, ktorý vyvíja prototypy mestských a sociálnych inovácií s využitím participatívnych procesov, ktoré pomáhajú mestu riešiť výzvy, akými sú opustené verejné priestory, udržateľná verejná správa, integrácia utečencov a ďalšie, a formovať jeho politickú agendu. Bol projektantom a programovým manažérom iniciatívy co-Athens, verejnej platformy, ktorej cieľom je rozvíjať dynamický model sociálnej integrácie založený na rozvoji spoločných príležitostí pre utečencov a miestnych obyvateľov s cieľom podporovať potreby komunity. Haris vyučoval mestský dizajn na University of Patras, School of Architecture.

Spíkri

Michela Magas / S

Michaela Magas prepája vedu a priemysel, pričom sa téme inovácií venuje viac ako 25 rokov. Je predsedkyňou Industry Commons Foundation, poradkyňou pre inovácie pre Európsku komisiu a lídrov G7, členkou High Level Round Table – iniciatívy predsedníčky von der Leyen pre nový európsky Bauhaus a členkou poradného výboru pre CERN IdeaSquare (ISAB-G). V roku 2015 vytvorila koncept Industry Commons a popritom spolupredsedala pracovnej skupine Inovačné ekosystémy v Aliancii IoT Inovácií (AIOTI). V roku 2017 získala cenu Ženská inovátorka roka a v roku 2016 jej bolo odovzdané ocenenie Innovation Luminary Award za Kreatívne inovácie od Európskej komisie a Intel Labs Europe.

Michaela Magas je manažérkou pre inovácie a udržateľnosť projektu Onto Commons, ktorý je prvým z Industry Commons projektov, financovaných Európskou Úniou. Jeho cieľom je vytvoriť ontologický ekosystém s referenčnou dátovou dokumentáciou pre interoperabilitu medzi doménami. Je tiež zakladateľkou a výkonnou riaditeľkou MTF Labs v Štokholme, celosvetovej komunitnej platformy združujúcej viac ako 8000 kreatívnych inovátorov a vedeckých výskumníkov. Platforma ponúka priestor  pre testovanie inovácií v rozličných oblastiach od neurovedy, lesníctva až po mikropočítače a je využívaná partnermi po celom svete ako Microsoft Research New England, Centre Pompidou v Paríži a KTH Royal Institute v Štokholme. Vyše 20 rokov viedla Stromatolite Design Lab v Londýne, ktorého klientmi sú Apple, Nike a Nokia

Spíkri

Daan Roosegaarde / NL

Holandský umelec, inovátor Daan Roosegaarde (1979) je kreatívec a vynálezca sociálnych dizajnov, ktoré skúmajú vzťah medzi ľuďmi, technológiami a vesmírom. V roku 2007 založil Studio Roosegaarde, kde so svojím tímom dizajnérov a inžinierov pracuje na lepšej budúcnosti. Spoločne vyvíjajú „Krajiny budúcnosti“, kde budujú inteligentné udržateľné prototypy miest zajtrajška.

Roosegaarde hovorí: „Neverím v utópiu, verím v protópiu: prototyp sveta, ktorý krok po kroku zlepšujeme. Nevieme, ako vyzerá budúcnosť či aké výzvy so sebou prinesie. Čo ale vieme, je, že niet cesty späť. Ak nebudeme investovať do nových nápadov, zomrieme. Všetci sme súčasťou prototypu. Nebojme sa, naopak, buďme zvedaví a spolupracujme.“

Roosegaarde sa od malička inšpiroval darmi prírody, ako sú svietiace svätojánske mušky a medúzy. Jeho fascinácia prírodou a technológiou sa odráža aj v jeho ikonických dizajnoch, ako je napríklad Waterlicht (virtuálna záplava), Smog Free Project (najväčší vonkajší čistič vzduchu na svete, ktorý zo smogu vyrába šperky) a Space Waste Lab (misia upcyklovať odpad vznášajúci sa vo vesmíre).

Vyštudoval architektúru na Berlage Institute. Je nositeľom titulu Mladý globálny líder (Young Global Leader) na Svetovom ekonomickom fóre a hosťujúcim profesorom na viacerých univerzitách. Forbes a Good 100 ho označili ako kreatívneho iniciátora zmien a v roku 2016 bol v Holandsku vyhlásený za umelca roka.

Roosegaarde získal veľké množstvo prestížnych ocenení, vrátane Shenzhen Global Design Award, Ethics Ethical Award, World OMOSIROI Award Japan, Dezeen Award, London Design Innovation Medal, DFA Gold and Grand Award Hong Kong, LIT 2017 Lighting Designer of the Year Award, D&AD Awards 2017, the World Technology Award, dvakrát získal cenu Dutch Design Awards, ďalej the Charlotte Köhler Award a China’s Most Successful Design Award. Vystavoval v Design Museum London, Stedelijk Museum Amsterdam, Rijksmuseum, Tate Modern, Tokyo National Museum, Le Musée des Arts Décoratifs Paris, Victoria & Albert Museum a na mnohých verejných miestach po celom svete. Daan Roosegaarde často zdieľa svoje vizionárske nápady na konferenciách po svete, ako sú TED, World Economic Forum či NASA. Vydavateľstvo Phaidon nedávno vydalo jeho novú monografiu.

Spíkri

Neil Harbisson / UK

Neil Harbisson je súčasný umelec a kyborg aktivista, ktorý sa narodil v Británii, ale vyrástol v Katalánsku.

Známy je predovšetkým vďaka anténe implantovanej do jeho lebky, vďaka čomu bol oficiálne vládou uznaný za kyborga. Anténa mu dovoľuje vnímať viditeľné i neviditeľné farby cez počuteľné vibrácie v jeho lebke, vrátane infračerveného žiarenia a UV žiarenia. Taktiež prijíma farby z vesmíru, obrázky, videá, hudbu alebo hovory priamo do hlavy a to vďaka internetovému pripojeniu. Harbisson sa identifikuje ako kyborg – cíti, že je strojom, no rovnako ako transdruhový: necíti sa byť na 100% človekom.

Jeho umelecké diela objavujú identitu, ľudské vnímanie, vzťah medzi zrakom a zvukom, a umelecké vyjadrenie pomocou nových zmyslových vstupov. Spolu s Moon Ribas založil v roku 2010 Cyborg Foundation, medzinárodnú organizáciu, ktorá pomáha ľuďom stať sa kyborgami, obraňovať ich práva a zviditeľniť cyborg umenie. V roku 2017 spoluzaložil Transpecies Society – asociáciu, ktorá dáva hlas ľuďom s neľudskou identitou, obraňuje slobodu seba-dizajnu a ponúka tejto komunite tvorbu nových zmyslov a nových orgánov.

Spíkri

Milota Sidorová / SK

Milota Sidorová je urbanistka, facilitátorka, plánovačka, moderátorka, analytička, networkerka a feministka v službách spravodlivejšieho mestského plánovania. Je riaditeľkou Sekcie mestských štúdií a participácie – Metropolitný inštitút Bratislavy.

V územnom plánovaní a rozvoji mesta ju absolútne zaujímajú komplexné a dobre premyslené mestské projekty. Zároveň veľa cestuje. Táto kombinácia predurčila praktizovanie férového urbanizmu. Čo teda robí? Rôznymi spôsobmi vylaďuje nevládne, verejné ale aj súkromné projekty v strednej a východnej Európe. Chce, aby dobré mestské projekty boli strategickejšie, spravodlivejšie, lepšie argumentované.

Venuje sa rozvoju mesta v interdisciplinárnych súvislostiach. Je zakladajúcou členkou medzinárodného festivalu o rozvoji mesta reSITE. Ako poradkyňa alebo výskumníčka pre inkluzívnejšie mestá spolupracovala s mnohými domácimi či zahraničnými partnermi napr. Inštitútom plánovania a rozvoja hl. mesta Praha, Nadáciou Henricha Bölla, Goetheho inštitútom a ďalšími.

Bola členkou poroty –  N.I.C.E. Network for Innovations in Culture and Creativity in Europe, Vize pro Miladu, Architektonická súťaž na obnovu námestia Almy Rosé v Jihlave. V roku 2019 získala nomináciu na Osobnosť roku 2019 v kategórii Architektúra a stavebný development, ASB GALA a získala ocenenie Nava Pollman Association

Na Rádiu FM moderuje reláciu o urbanizme a architektúre Živé mesto_FM.

Spíkri

Abel Korinsky / D

Abel Korinsky sa venuje umeleckým inštaláciám, performance, galerijným a múzejným prácam a spolu so svojím bratom vedie štúdio Korinsky v Berlíne.

Po štúdiu hudby, nemeckého jazyka a literatúry, spoločenských vied a histórie na Wuppertálskej univerzite získal magisterský titul v štúdiu zvuku na Berlínskej univerzite umenia. Prostredníctvom audiovizuálnych inštalácií sa pokúšajú vyvolať rôzne druhy vnímania. Vytvárajú diela, ktoré sú site-specific, teda špecifické pre dané miesto, pričom pracovali v starých továrňach, kostoloch a mnohých nevyužívaných priestoroch. Intenzívny charakter prostredia spôsobuje, že si inštalácie vyžadujú zapojenie všetkých zmyslov. Zvlášť keď je krása prírody / prírodných javov skresľovaná alebo zničená zmyslovými intervenciami zvuku, nastavením svetelných a sochárskych inštalácií, čím autori konfrontujú publikum so zmenenou realitou.

Tvoril diela napríklad pre Ars Electronica v Linzi, Bienále v Melbourne, Katedrálu Grace v San Franciscu, MMCA v Soule alebo Kestnergesellschaft v Hanoveri.

Umelci

Boris Vaitovič / SK

Boris Vaitovič vyštudoval grafiku na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach. V štúdiu pokračoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (odbory Etika a Výtvarné umenie), na Akadémii umení v Banskej Bystrici (doktorandské štúdium) a na Fakulte výtvarných umení Technickej univerzity v Košiciach (odbor Výtvarné umenie a intermédiá), kde v súčasnosti aj vyučuje. Venuje sa maľbe, grafike, videoartu, fotografii, novým médiám a undergroundovej hudbe. Svoje diela vystavoval na Slovensku, v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Maďarsku, Rumunsku, Poľsku, Česku, Holandsku, Číne, Južnej Kórei a Japonsku. 

V rámci mediálneho umenia prezentuje umelecké diela založené na responzívnych a interaktívnych inštaláciách, a unikátnych špecifických hardvérových riešeniach. Prieniky medzi analógovou a digitálnou odozvou, meranie elektrického výkonu ľudského tela v priestore, či zmena vizuálneho stavu na základe toho, čo vidí návštevník, končia nečakaným zážitkom. Je tiež autorom mnohých sociálne a ekologicky orientovaných projektov. Senzorová stanica pre pacientov po mozgovej príhode, šarkan s autonómnou elektrickou turbínou, alebo svetlo, ktoré svieti vďaka transformácie zvyškového tepla šálky čaju. 

Na festivale Art & Tech Days predstaví dielo Responsive Tables.

Umelci

Boris Vitázek / SK

Boris Vitázek sa venuje umeniu nových médií, žije a tvorí v Bratislave. Jeho diela siahajú od intímnych inštalácií pre jedného diváka až po rozsiahle mappingy, v ktorých pracuje s verejným priestorom a ohýba architektonický kontext mesta. Obvykle kombinuje audiovizuálne prvky v snahe vytvoriť až takmer hmatateľnú atmosféru, ktorá ľudí pohltí a vytvorí jedinečný priestor venovaný jednej nosnej téme. Tematicky sa Vitázek venuje otázkam súkromia a sociálnych sietí, náboženstva, vedy, ale aj čistému skúmaniu zvuku a obrazu vo vzťahu k publiku a jeho interakcii s performance, inštaláciou, umením. Aktívny je aj na poli divadelnej scénografie, kde spolupracuje s režisérmi na rozšírení možností hercov manipulovať svetlom a zvukom priamo na javisku.

Vo svojej práci na festivale predstaví vnímanie času skrz ľudskú históriu a jej vzťah k technológii – dualitu nástroja a zvedavosť, jeho potenciál zachrániť ľudstvo, alebo ho nakoniec odsúdiť na zánik. Témy budú prezentované v minimalistickom vizuálnom a svetelnom dizajne v kolaborácii s orchestrom Štátnej filharmónie Košice.

Umelci

Julia Vergazova / RUS

Julia študovala umenie v Moskve i Kolíne, kde momentálne pracuje. Vo svojej tvorbe sa venuje téme predefinovania vzdialenosti medzi biológiou a technológiou alebo prírodnou a syntetickou inteligenciou. Media artové dielo Sole- Soil, v ktorom sa dotýka hypotézy Gaia, odprezentuje v rámci festivalu Art & Tech Days ako výstup svojej dvojmesačnej mediaartovej rezidencie v Košiciach, organizovanej v spolupráci s KAIR – Košice Artist in Residence.

Hypotéza Gaia, podľa ktorej je naša Zem jeden veľký superorganizmus, bola vytvorená britským klimatológom Jamesom Lovelockom a americkou mikrobiologičkou Lynn Marguliusovou. Hovorí, že pôda je vrchnou úrodnou vrstvou tohto superorganizmu a je obývaná spolupracujúcimi komunitami (baktérie, huby, rastliny), na ktorých stojí existencia všetkých ostatných foriem života na planéte.

Návrh používateľského rozhrania je o dizajnovaní vzťahov. Hlavným rozhraním komunikácie človeka s pôdou (human-soil) je reliéf a preliačiny zanechané na zemskom povrchu podrážkou na našich topánkach. Tieto hmatové interakcie by mohli byť vedomé a dokázali by uzdraviť vrstvy pôdy vďaka optimálnemu tvaru podrážok, ktoré by zohľadňovali jej individuálne potreby a problémy. Projekt Julie Vergazovej, na ktorom spolupracuje s Nikolayom Ulyanovom, vychádza z dialógu medzi citlivou vrstvou Zeme a ľuďmi, vytvára podmienky pre radikálnu transformáciu nášho vzťahu s rôznymi povrchami – prechod od ťažby a využívania k jemnému a starostlivému zaobchádzaniu s ohľadom na potreby pôdy.

Dielo bude vystavené v priestoroch ŠOPA gallery od 30.11.2021 do 31.1.2022.

Umelci

Orchester Štátnej filharmónie Košice / SK

Štátna filharmónia Košice (ŠfK) bola založená v roku 1968 ako druhý profesionálny symfonický orchester koncertného typu na Slovensku. Orchester Štátnej filharmónie Košice tvorí viac než 80 profesionálnych hudobníkov, ktorí koncertujú nielen doma, ale aj v zahraničí. Od svojho vzniku koncertoval orchester ŠfK na významných medzinárodných hudobných festivaloch a v dôležitých kultúrnych centrách – ako prvý slovenský symfonický orchester sa predstavil v USA.